Věci nejsou vždy takové, jakými se zdají být.

Výroky o láske

2. listopadu 2008 v 20:41 | anira |  Výroky
Láska sa pýta priateľstva:
- NAČO SI TU KEĎ SOM TU JA?
Priateľstvo odpovedá:
- ABY SOM VYČARILO ÚSMEV TAM KDE TY SLZY ZANECHÁVAŠ

Nekonečné je nebo svojimi hviezdami, more svojimi vlnami a srdce svojimi slzami

Ponúknuť priateľstvo tomu, kto chce lásku, je ako ponúknuť chlieb tomu, čo umiera smädom

Nikdy neopúšťaj toho koho miluješ, kvôli niekomu kto sa ti len páči... pretože ten, kto sa ti páči, ťa raz opustí kvôli niekomu, koho miluje

Raz sa ma opýtaš, či milujem viac teba alebo svoj život. Ja odpoviem môj život a ty ma opustíš bez toho, aby si vedel, že môj život si TY

Miluj muža, ktorý ti nehovorí, že si "sexy", ale že si "krásna".
Toho, ktorý ti zavolá naspäť, keď si ty položila.
Toho, ktorý zostane hore iba preto, aby ťa videl spať.
Toho, ktorý bozkáva tvoje čelo.
Toho, ktorý ťa chce ukázať celému svetu, i keď nie si rovno miss.
Toho, ktorému je úplne jedno, či si časom pribrala alebo schudla.
Toho, ktorý hovorí: "Čo si dáš, miláčik?
Ja varím."
Toho, ktorý ťa pred svojimi priateľmi vezme za ruku.
Čakaj na toho, ktorý ti neustále bude hovoriť, čo pre neho znamenáš a že je dieťa
šťasteny, keď má teba.
A ktorý ťa predstaví svojim priateľom so slovami: "Tak to je ona."
Miluj ho, pretože on miluje teba a bude ťa zrejme milovať navždy.


Dievča sa spýtalo chlapca, či si myslí, že je PEKNÁ...
A on povedal NIE...
Spýtalo sa ho, či by s ňou chcel byť NAVŽDY...
A on povedal NIE...
Potom sa ho spýtalo, či by PLAKAL, keby odišla...
A on povedal NIE...
Počula dosť... Odchádza preč... Slzy jej padajú dole tvárou...
Zrazu ju chlapec chytil za ruku a povedal...
Nie si pekná... si NÁDHERNÁ...
Nechcem byť s tebou navždy... Ja POTREBUJEM byť s tebou navždy...
A neplakal by som keby si odišla... ZOMREL by som


Najhorší spôsob ako si uvedomiť, že ti niekto chýba je sadnúť si vedľa neho a uvedomiť, že nikdy nebude tvoj

Miluj toho:
kto ťa nenechá plakať, lebo ho to bolí,
kto ťa nenechá odísť, lebo o teba stojí,
kto o tebe povie niečo pekné, aj keď ty tam nie si,
je smutný ak ty si,
je šťastný ak ty si,
kto celé dni na sebe poctivo drie,
a večer chvíľke s tebou nepovie nie

Zapamätaj si, že život je príliš krátky na to, aby sme svoju veľkú lásku nechali odísť! Tak ma zastav

Neexistujú žiadne slová, ako ti vyjadriť, čo je v mojom srdci a predsa všetko, čo hovorím a robím, sa dotýka Teba, pretože Ty si v mojom živote to najdôležitejšie

Láska si nevyberá podľa krásy... Ona určuje, koho považujeme za krásneho

Prečo to je také ťažké,
keď sa cesty rozdelia,
zostane len kopa sĺz,
nejaká pekná spomienka,
prečo sa rozchádzajú tí,
ktorí sa mali tak radi,
prečo sa rozdelia dvaja,
ktorým to najviac vadí..
Navzájom si lámať srdcia,
načo je to dobré,
rozdeliť dve postavy,
ktoré mali toľko zhodné.
Načo spôsobovať bolesť,
keď je úplne zbytočná,
načo je dobrý koniec,
keď sa láske nič nevyrovná?
Načo niekto začal ľúbiť,
ak je to len veľký podvod,
povedz mi prečo opak vzťahu
môže byť len rozchod

Nestrácaj čas s niekým, kto ho nechce strácať s tebou

Láska, to je ako keď sa pocikáš. Každý to vidí, len ty to cítiš

Slovo milujem sa hovorí len vtedy, keď kvôli tomu druhému dokážeš obetovať aj vlastný život

Všade bolo teplo, len na cintoríne bol nezvyčajný chlad, ktorý bol snáď predávkovaný bolesťou. Za vysokou lipou bol hrob, ktorého náhrobok upútal tých, ktorí sem občas vošli. Z náhrobku sa usmievala tvár mladého dievčaťa. Jej úsmev bol taký šťastný akoby nepoznal
nič iné ako lásku a krásu. Pred hrobom stál chlapec, ktorý smutne pozeral na náhrobok, na ktorom bolo napísané: "Buď ktokoľvek a budeš počúvať, nájdeš ma stále vedľa seba."
Chlapec mohol mať osemnásť, možno o rok viac. Stál tam sám v tieni lipy a v rukách držal kyticu kvetov. Pozeral na ich hlavičky, na ktoré chvíľami padali slzy. Ja som stála neďaleko a s veľkou dávkou zvedavosti som ho pozorovala. Stál tam snáď dve hodiny a ani raz sa
nepozrel inam ako na tvár toho dievčaťa.
Pristúpila som bližšie, aby som mu videla do tváre. Nevšimol si ma, snáď by ma ani nevnímal, keby som sa mu neprihovorila. Bol taký pekný, že sa mi zdalo, že som krajšieho nevidela. Po chvíli vzdychol a počula som iba: "Prečo si mi odišla?" Bolo mi divne, prečo
taký pekný chalan nie je na plavárni, kde by ho obletovalo veľa dievčat. A teraz tu
stojí a z očí mu padajú slzy. Keď som zbadala jeho ústa, videla som, že niečo hovorí, ale nikto tam nebol. V tej chvíli by som tam najradšej nebola. Nechcela som byť svedkom tej strašnej udalosti. Potom zložil na hrob kyticu kvetov a zapálil sviečku. Utrel si oči a vtom ma zbadal. Chvíľu sa na mňa díval svojimi modrými očami. Spýtal sa ma: "Potrebuješ niečo?" Nezmohla som sa na slovo. Opýtal sa ma znova a ja som sa iba pozerala. On chcel zvrátiť tú trápnu situáciu. Podišiel ku mne a povedal, aby som neplakala, že mi to nesvedčí, a že
život je krutý. Potom sa zo mňa dostalo: "Prepáč, ja som nevedela... nechcela som a... " .- "To nič", povedal mi a začal rozprávať ten smutný príbeh.
Volala sa Nikola. Začali chodiť na diskotéku. Páčila sa mu a tak ju pozval do tanca. Potom boli spolu na plavárni a tam ju po prvýkrát pobozkal. Nasledovalo mnoho krásnych dní. Chodil ju čakať ku škole a ona k priemyslovke. Chodili spolu von a po prvýkrát sa milovali. Boli šťastní. Chodili spolu do kina, na výlety, požičiavali si veci.
Keď Martin rozprával ten smutný príbeh bolo mu do plaču. Ani ja som nevedela zadržať slzy. Plakala som a plakal i on. Jeho oči predstavovali taký smútok, aký som ešte nevidela. Bolo to hrozné vidieť plakať chlapca.
Keď mala Nikola 16, chodili spolu práve rok. Oslavovali to s kamarátmi. Bolo to krásne, keď boli spolu celý deň aj celú noc. Ráno potom odišli a oni ostali sami.
Po dlhom čase Martin ukončil svoje rozprávanie. Potom mi začal opisovať ten osudný deň.
Bolo to práve v ten deň, keď sa dohodli, že si zájdu niekam do prírody. Ich kamaráti sa ponúkli, že ich odvezú všade kam budú chcieť. Odviezli ich k jazeru. Niky bola celý deň a celú noc krásna. Večer sa už blížil a oni sa dohodli, že pôjdu do dediny na diskotéku. Ľudia sa po nich obzerali a vraveli aký nádherný pár.
Keď som sa pozrela na tvár toho dievčaťa, bola to už krásna minulosť.
Diskotéka sa skončila a my sme každý nasadli do iného auta. Naposledy sme sa pobozkali a posledný krát som ju videl keď sa autá na križovatke rozdelili. Každý išiel iným smerom. V noci Martin išiel spať, keď mu okolo polnoci niekto zavolal z nemocnice, že tam priviezli
dievča ťažko zranené. Martin sa rýchlo obliekol a celú cestu bežal. Nevnímal ľudí, ulice, cesty. Ani nevie ako sa tam dostal. Ľudia mu sami otvárali dvere a ukazovali cestu. Dobehol do izby kde ležala Niky. Jej rodičia sedeli pri jej posteli. Jej vlasy boli ešte od krvi.
Naraz otvorila oči a povedala: "Za všetku lásku a starostlivosť vám rodičia ďakujem. Nechce sa mi umrieť, ale musí to tak byť." Držal som ju za ruku a ona hlasom, ktorý jej snáď nepatril povedala: "Nenechaj hrob prázdny. Milujem rodičov aj teba." Potom zaplakala a my sme museli vyjsť z miestnosti. Matka sa zrútila a otec ju musel podoprieť. Bol som zrazu sám. Chcelo sa mi umrieť. Dávali jej len malú nádej. Zvyšok noci som prechodil pod
oknami nemocnice, ani som nevedel či ešte žije. Zomrela nad ránom na veľké krvácanie. Ešte raz mi dovolili pozrieť sa na ňu. Stál som na chodbe a z očí mi padali slzy. Nechcelo sa mi veriť, že ju už neuvidím, nepobozkám. Tak už chodím na cintorín rok. Ty si prvá s kým sa rozprávam. Teraz sa nehnevaj a nechaj si to všetko pre seba. Dávaj si pozor, ľudia sú zlí a bezcitní. Prosím ťa, príď sa so mnou ešte niekedy porozprávať, som tak strašne sám. Nikdy už nechcem chodiť s žiadnym dievčaťom. A teraz ma, prosím, už nechaj o samote.
Naraz som vyšla z cintorína a padali mi slzy. Ešte niekoľkokrát som bola za ním. Zostali sme kamarátmi. Išiel na vojnu.
Tak plynul čas.
+ + + + +
Martin má na hrobe kyticu margariet. Je to práve mesiac čo sa zabil v aute. Snáď
schválne, hovoria všetci. No iba ja viem prečo to urobil. Bolo to pre jeho vyslobodenie. Ležia teraz vedľa seba. Spolu. Len oni dvaja, nik iný. Ja som zostala sama. Sedím pod rozkvitnutou lipou a na kyticu mi padajú slzy. Pozerám na obidva hroby a rozprávam sa
s nimi: "SOM TU SAMA, SOM TU S VAMI."

Bol raz jeden chlapec, ktorý sa narodil chorý. Bola to nevyliečiteľná choroba. V 17. rokoch mohol každú chvíľu zomrieť. Žil stále len utiahnutý v dome pod dohľadom svojej matky. Raz toho už mal dosť a tak sa rozhodol, že sa pôjde prejsť do mesta. Prechádzal sa okolo množstva obchodov. Keď šiel okolo jedného, s hudobninami, uvidel nádherné dievča, asi v jeho veku. Otvoril dvere a vstúpil dovnútra. Nevidel nič iné, iba ju. Pozrela sa na neho s úsmevom a opýtala sa:"Môžem Vám nejako pomôcť?" Pomyslel si, že je to ten najkrajší úsmev, aký kedy vo svojom živote videl. Koktavo jej odpovedal:"Áno, eeehhh, uuuhhh, rád by som kúpil nejaké CD." Bez rozmýšľania zobral prvé CD, ktoré mal po ruke. "Chceš to zabaliť?" spýtalo sa dievča s úsmevom. Povedal, že áno. A ona mu ho zabalila. Podala mu CD, rozlúčili sa a on odišiel.
Od toho dňa chodil do obchodu pravidelne, aby si kúpil CD. Dievča mu vždy CD zabalila. On si ho zobral domov a zabalené uložil do šuflíka. Príliš sa hambil, aby ju niekam pozval. Akokoľvek to skúšal, nešlo mu to. No raz sa konečne rozhodol. Kúpil si CD a ako vždy, ona mu hozabalila. Vzal si CD a keď sa nepozerala, rýchlo jej položil na pult lístok s jeho telefónnym číslom a vybehol z obchodu von.
Cŕŕŕn!!! Matka zobrala slúchadlo: "Áno?", bola to ona, pýtala sa na neho. Matka začala nekontrolovatelne plakať a povedala: "Ty to nevieš?" ... Včera zomrel."
Neskôr vošla matka do izby svojho syna, aby vytriedila jeho veci. Otvorila šuflík a na jej prekvapenie zbadala hŕbu zabalených CD. Jedno z nich otvorila a našla tam lístok. Bolo na ňom napísané: "Ahoj!!! Si fakt milý, chcel by si si niekedy so mnou vyjsť von? Mám ťa rada ... Sofia." Rýchlo pootvárala ďalšie CD-čka. Z každého vypadol papierik...Na všetkých stálo to isté.
A preto nečakaj, aby si niekomu povedala, čo cítiš. Povedz to ešte dnes. Zajtra už môže byť neskoro.

Chlapec - Dnes si mi chýbala v škole, kde si bola?
Dievča - Hej… musela som ísť k doktorovi.
Chlapec - [Oh] Vážne? Ty?
Dievča - Nič zvláštne.. každoročná prehliadka. Mám na teba otázku..
Chlapec - OK, pýtaj sa.
Dievča - Ako veľmi ma miluješ?
Chlapec - Vieš že ťa milujem viac než čokoľvek! Prečo si sa pýtala?
Dievča - ….>mlčí<…….
Chlapec - Je niečo zle?
Dievča - Nie, všetko je v poriadku.
Chlapec - Dobre.
Dievča - Ako veľmi ti na mne záleží?
Chlapec- Chcel by som ti dať celý svet v údere srdca keby som mohol..
Dievča - Chceš?
Chlapec - Samozrejme že áno! >povzdych< Je niečo zle?
Dievča - Nie všetko je v pohode.
Chlapec - Určite?
Dievča - Áno.
Chlapec - Dobre.. ja dúfam..
Dievča - Chcel by si kvôli mne zomrieť?
Chlapec - Kedykoľvek by som sa pre tebe trebárs zabil.
Dievča - Naozaj?
Chlapec - Kedykoľvek. Ale teraz vážne, nie je niečo zle?
Dievča - Nie.. Ja som v pohode, ty si v pohode, my sme v pohode, všetko je v pohode.
Chlapec - ….OK.
Dievča - Dobre.. musím ísť uvidíme sa zajtra v škole.
Chlapec - Dobre .. Ahoj.. MILUJEM ŤA
Dievča - …. Tiež ťa milujem, pa.
ĎALŠÍ DEŇ V ŠKOLE
Chlapec - Čau, nevidel si dnes moje dievča?
Kamarát - Nie. Ani včera tu nebola.
Chlapec - Ja viem… Celú noc mala obsadený telefón..
Kamarát - Pozri kamoš, však vieš aké dievčatá niekedy sú..
Chlapec - Hej.. ale ona nie.
Kamarát - Neviem čo ti mám ešte povedať…
Chlapec - Tak dobre.. Musím ísť.
TÚ NOC
-crrr-
-crrr-
Dievča - Prosím?
Chlapec - Ahoj
Dievča - [Oh] Čau.
Chlapec - Ty si dnes nebola v škole?
Dievča - [Oh] Musela som ísť na nejaké vyšetrenie.
Chlapec - Si chorá?
Dievča - Hmm … Musím ísť, na druhej linke mi volá mama.
Chlapec - Počkám.
Dievča - Môže to trvať dlho.. zavolám Ti neskôr.
Chlapec - Dobre… Milujem Ťa miláčik
>>Veľmi dlhá pauza<<
Dievča - (so slzami v očiach) Pozri, budeme sa musieť rozísť.
Chlapec - Čože???
Dievča - Je to to najlepšie, čo pre nás teraz môžem urobiť. Milujem ťa.
>>klik<< ((položené slúchadlá))
DIEVČA NEBOLO V ŠKOLE 3 TÝŽDNE A NEZDVÍHA TELEFÓNY
Chlapec - Čau kamoš…
Kamarát - Čau.
Chlapec - Čo sa stalo?
Kamarát - Nič.. hej, hovoril si so svojou ex?
Chlapec - Nie.
Kamarát - Takže si nepočul?
Chlapec - Nepočul čo?
Kamarát - Hmm, neviem či by som mal byť ten čo ti to povie.
Chlapec - PRESTAŇ!!! HOVOR!!!
Kamarát -Zavolaj sem. 433-555-3468
Chlapec - OK.
PO ŠKOLE CHLAPEC VOLÁ NA TO ČÍSLO
Hlas - Dobrý deň, okresná nemocnica, sesterské oddelenie.
Chlapec - [Oh] musel som si spliesť číslo … Zháňam svoju kamarátku.
Hlas - Ako sa volá, pane?
((Chlapec dáva informácie))
Hlas - Máte správne číslo, to dievča je jednou z našich pacientiek.
Chlapec - Naozaj?? Čo sa stalo? Ako jej je?
Hlas - Číslo jej izby je 646, budova A, oddelenie 3.
Chlapec - ČO SA STALO?
Hlas - Prosím príďte a môžete ju vidieť.
Chlapec - POČKAJTE! NIE!
-túúúúúúúúút-
-túúúúúúúút-
-túúúúúúúút-
CHLAPEC IDE DO NEMOCNICE…. DIEVČA LEŽÍ NA NEMOCNIČNEJ POSTELI
Chlapec - Panebože! Si v poriadku?
Dievča - ………
Chlapec - Miláčik! Hovor so mnou!
Dievča - Ja…
Chlapec - Ty čo? Ty ČO?
Dievča - Mám rakovinu… a žijem na prístrojoch.
Chlapec -…… (rozplače sa ) ……
Dievča - Dnes mi tie prístroje odpoja …
Chlapec - ČO??
Dievča - Chcela som ti to povedať... ale nemohla som.
Chlapec - Prečo si mi to nepovedala?!
Dievča - Nechcela som ti ublížiť.
Chlapec - Ty mi nikdy nemôžeš ublížiť!
Dievča - Chcela som len vidieť, že cítiš to isté čo ja.
Chlapec - Milujem Ťa viac než čokoľvek! Chcel by som ti dať celý svet v údere srdca keby som mohol.. Kedykoľvek by som sa kvôli tebe trebárs zabil.
Dievča - Nebuď smutný, milujem Ťa a stále tu budem s tebou.
Chlapec - Tak prečo si sa so mnou rozišla?
Sestrička - Mladý muž.. návštevné hodiny sa skončili.
CHLAPEC OPÚŠTA IZBU..DIEVČA JE ODPOJENÉ OD PRÍSTROJOV A UMIERA
Chcela aby to povedal na poslednú chvíľu, a rozišla sa s ním len preto, že vedela, že jej zostávajú iba 3 týždne. A myslela si, že ho tým ušetrí trápenia, keď sa rozídu skôr než umrie.
ĎALŠÍ DEŇ
Chlapec bol nájdený mŕtvy so zbraňou v ruke. ODKAZ ZNEL: Povedal som jej že by som sa kvôli nej zabil … Rovnako ako ona povedala, že by kvôli mne zomrela

Nie som anjel, nič výnimočné, robím chyby, nie som perfektná, niekedy som bláznivá, ale som sama sebou.....A práve to ma robí výnimočnou

Ľúbiť, to neznamená pozerať sa jeden na druhého, to znamená pozerať sa spolu tým istým smerom

Keď ľúbime, ľúbime celého človeka takého, aký je, nie takého, akým chceme aby bol

Láme mi srdce, vidieť ako niekto, koho milujem, je šťastný s niekým iným, no bolelo by ma viac, vidieť ako je ten, koho milujem, nešťastný so mnou

Nikdy neplač za ránom, veď zajtra iné príde,
a slnko, čo dnes zapadlo, to isté zajtra vyjde.
Vstaň a utri si slzy z očí,
každý deň niečo pekné začína a niečo pekné končí

Vždy sa usmievaj, pretože nikdy nevieš kto sa zaľúbi do tvojho úsmevu

Muži nikdy nepochopia ženy a ženy nikdy nepochopia mužov.
A to je vec, ktorú muži a ženy nikdy nepochopia

AK MA NENÁVIDÍŠ, TEŠÍ MA TO ROVNAKO, AKO KEBY SI MA MILOVAL, PRETOŽE JE TO DOKAZOM TOHO, ŽE NIE SOM ĽAHOSTAJNÁ TVOJMU SRDCU

Neplač, že sa skončilo, ale teš sa, že sa stalo









Ťažko je v lese stáť, keď búrka stromy láme.

Ešte ťažšie je dievčaťu, keď ju prvá láska oklame


MÁM RADA TOHO, KTO LÁSKU CHÁPE, NIE TOHO, KTO PO NEJ ŠLIAPE

Mať niekoho rád a nevedieť mu pusu dať,
to je ako pri prameni stáť a smädom umierať

Ak ti niekto povie lásky sa vzdaj, tresni mu, a utekaj

NEČAKAJ NA NIEKOHO, KTO SI TO NEVÁŽI, ZBYTOČNE PRÍDEŠ O ČAS PRE NIEKOHO, KTO BUDE STÁŤ ZA TO

Láska je ako hra na klavíri.
Najprv sa musíš naučiť hrať podľa pravidiel, potom musíš na pravidlá zabudnúť a hrať podľa srdca.

Ani malý potok, ani veľká rieka nedokáže odplaviť skutočnú lásku

Chcem ti ležať v náručí a pozerať sa ti do očí

MILUJ TOHO, KTORÝ ŤA MÁ RÁD TAKÚ AKÁ SI A NESÚDI PODĽA KRÁSI ALE PODĽA SRDCA

Každá maska je len volaním po láske
 


29 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 eja eja | 24. května 2010 v 21:07 | Reagovat

láska je krásny dar však krásnejšia je vernosť láska bez vernosti je iba malychernost

2 katuška katuška | E-mail | 14. září 2010 v 19:36 | Reagovat

Neplač ak sa ti láska stratí, ak to bola láska pravá, ona sa ti vráti

3 Naty Naty | E-mail | 5. listopadu 2010 v 17:51 | Reagovat

bozee to ako to dievca zomrelo bolo krasne a dojalo ma to k slzam

4 Majuš Majuš | 22. listopadu 2010 v 19:55 | Reagovat

niečo nádherné tieto citáty..

5 Muro Muro | 29. listopadu 2010 v 14:31 | Reagovat

Krasne citaty škoda že je to pravda

6 jana jana | 14. února 2012 v 14:29 | Reagovat

to je nádherné pomáli som aj plakala naozaj dojímavé :-/ :-) :-(

7 Miro Miro | E-mail | 27. dubna 2012 v 22:12 | Reagovat

Krasne citaty, dobre sa pri nich place, ked mate depku... Dik

8 JJANKA JJANKA | 17. června 2012 v 21:37 | Reagovat

to dieča ako zomrelo ma dostalo a dotlačilo až k slzam.. niektore citati hovoria pravdu ak je ale aj ostatne to DIVCA ma dostalo :( :( :(

9 majka majka | E-mail | Web | 14. srpna 2012 v 7:58 | Reagovat

je to na plakanie ale aj na radovanie:( :(

10 *bedka* *bedka* | 26. září 2012 v 22:20 | Reagovat

nádherné citáty :)

11 aladar derakovec BA ul SNP 23/2 aladar derakovec BA ul SNP 23/2 | E-mail | 29. října 2012 v 22:59 | Reagovat

a čo sa stalo ? nečital som to cele kukal som video o vydre čo hrizká drevko .

12 *kikulik* *kikulik* | 31. prosince 2012 v 14:48 | Reagovat

nádherné citáty, dojímavé .. len škoda že je to pravda ;( :(

13 Sabína Sabína | E-mail | 22. ledna 2013 v 14:35 | Reagovat

život je prechádzka záhradou plnou ruží... Pozor však, aj tie ruže majú tŕne.

14 Majkáá Majkáá | E-mail | 14. března 2013 v 12:35 | Reagovat

to o tej Nike a Martinovi ma dojalo až k slzám,.. krásne to je ..

15 vBrute.co.nr vBrute.co.nr | Web | 20. listopadu 2013 v 14:35 | Reagovat

pekné príbehy, zbierku výrokov o živote nájdeš tu:
http://vBrute.co.nr/viewtopic.php?f=27&t=511

16 Matej Matej | 6. dubna 2014 v 19:36 | Reagovat

Ten pribeh o umierajucom dievcati s rakovinnou je sice pekny ale nerealny a hlupo vymysleny. No ale je dojimavy

17 mirka mirka | 26. dubna 2014 v 19:27 | Reagovat

Dva ľúbostné listy píšeme najťažšie: prvý a posledný.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.